Domen Škofic, #2 in the 8a ranking game, has had a slow but steady progress in World Cup rankings, just as he wanted. Suddenly in 2016, the Slovenian 22-year-old won three out of the first four events. (c) Stanko Gruden (Interview with his fiancee Janja Garnbret is coming up). How can you explain the great development in 2016? I seriously have no idea how that happened. I had a lot of trouble with the pain in my lower back at the start of the year and had to avoid certain moves as it was to painful. I also decided to skip bouldering because of it. I was rarely happy with my training, as it was always a half of what I wanted to do. With special exercises and treatments with physio therapist, I was able to recover in time, but I was still seriously doubting my shape before the season kicked off. Somehow I was able to relax and didn't even care about my goals anymore. I came to Chamonix without any expectations, just super thrilled that competitions finally started. I knew that I'll have to fight and risk it all, to make a good result. It was just the opposite situation compared to last year, when I was feeling in the best shape of my life and full of expectations, taking podiums for granted. I then finished 9th on the first two comps and this year I won 3 out of 4. So I guess that played the biggest role, being free of self-made pressure and just enjoy the competition scene no matter what happens. After all this success I couldn't control my expectations anymore and deep down I wanted nothing less than a podium in Paris. Finishing 4th again after Gijon two years ago was a heartbreaker. I admit I lost some motivation and at the same time I didn't want to mess up the overall. The last two comps were mentally the hardest for me. Defending is way harder, than attacking. Luckily, I managed to keep it together to the very end and pulled off something I would call crazy dreams just two years ago. What was the feeling and nervousness about starting the final in front of your home crowd? I have to admit that this was my mentally hardest competition ever. The hardest part was definitely just before semis, where I had to perform perfect to make it to finals. Luckly, I didn't know I had to actually top the route. It got a lot easier, when I knew I got in the finals, but still, it wasn't over yet. When I watched the replay of the stream commentator said, I surely knew I already won the overall before my final climb, but I didn't. I heard Jakob finished fast, but so did all before him. I only saw that Romain wasn't sitting in one of the leader chairs. Jakob was still to sit down on some of them. So it was a nerve wrecking battle to the very end. The route was tough, but when I slipped off in the middle of the route, still with lots of gas in the tank, I thought I surely failed. I got to know that it was enough for second place and that I got the overall from Urban only after I tied off the rope. I can't describe the feeling of the relief and happiness afterwards. What is the next plan, 2017 aim and what about the Olympics? I want to continue with my slow and steady progress and achieve what I still haven't... I'm definitely giving most of my focus on bouldering next season and try myself there to. I would definitely like to find some time for outdoors and finish the unfinished business. The Olympics are still far and we still don't know how they're going to be. The format and how to qualify is still not known. I would definitely like to compete there one day, but only if climbing doesn't change drastically in the process of becoming an Olympic sport. I would seriously have a hard time to decide whether to go or not, if I had to start training speed as we know it today.

Domen Škofic, #2 v rebríčku 8a, mal pomalý, no zato vyrovnaný vzostup v hodnoteniach Svetového pohára, presne tak, ako to plánoval. V 2016 sa však karta obrátila, keď vyhral tri z prvých štyroch kôl Sveťáku. (c) Stanko Gruden (interview s jeho priateľkou Janjou Garnbret bude nasledovať onedlho). Ako si vysvetľuješ taký parádny vývin udalostí v roku 2016? "Fakt nemám poňatia, ako sa to stalo. Na začiatku roka som mal kopu problémov s bolesťou v dolnej časti chrbta a musel som sa istým pohybom vyhýbať, aby som si nespôsoboval zbytočnú bolesť. Kvôli tomu som sa rozhodol úplne vynechať bouldering. Zriedkakedy som bol so svojím tréningom spokojný, keďže som robil tak polovicu z toho, čo by som naozaj chcel robiť. Našťastie som sa stihol včas uzdraviť vďaka liečbe a cvičeniam s fyzioterapeutom, no aj tak som mal pred začatím sezóny vážne obavy ohľadom mojej formy. Nejako som sa však dokázal uvoľniť a vlastne mi ani tak nezáležalo na mojich cieľoch. Do Chamonix som prišiel bez akýchkoľvek očakávaní, jednoducho som bol rád, že konečne začala pretekárska sezóna. Vedel som, že ak chcem dosiahnuť dobrý výsledok, budem musieť zabojovať a risknúť všetko. Bol to presný opak minulej sezóny, kedy som sa cítil v najlepšej životnej forme a plný očakávaní, a bral som pódiové umiestnenia ako samozrejmú vec. Vtedy som v prvých dvoch súťažiach skončil deviaty a tento rok som vyhral tri zo štyroch. Myslím, že práve to bol ten hlavný dôvod - oslobodil som sa od tlaku, ktorý som si sám vytváral a jednoducho som si užíval pretekanie bez ohľadu na to, ako to dopadne. Po takýchto úspechoch som však moje očakávania už nevedel ďalej držať na uzde a na Majstrovstvách sveta v Paríži som neočakával nič menej ako pódiový výsledok. Skončiť znovu štvrtý pred Gautierom (pozn.: Gautier Supper) tak ako pred dvoma rokmi bolo pre mňa celkom zdrvujúce. Musím priznať, že som stratil motiváciu, no na druhú stranu som si nechcel pokaziť celkový výsledok v Svetovom pohári. Posledné dve kolá boli pre mňa najťažšie po psychickej stránke. Obraňovať si pozíciu je omnoho ťažšie ako atakovať výsledky. Našťastie som však bol schopný si náskok udržať a splnil som si tak niečo, čo by som ešte pred dvomi rokmi nazval šialeným snom." Aký to bol pocit nastúpiť do posledného finále sezóny pred tvojim domácim publikom v Kranji? Musím priznať, že z psychického hľadiska to boli zatiaľ moje najťažšie preteky. Úplne najťažšie to bolo pred semifinále, kedy som vedel, že musím zaliezť bezchybne, aby som si zaistil postup do finále. Našťastie som nevedel, že cestu musím vlastne topnúť, aby sa tak stalo. Bolo to jednoduchšie, keď som vedel, že som sa do finále dostal, no stále nebolo po všetkom. Keď som si pozeral záznam z finále, komentátor tam povedal, že som už pred nástupom na stenu určite vedel, že som získal celkový titul, no nebolo tomu tak. Počul som, že Jakob skončil rýchlo, no takisto aj lezci pred ním. Videl som len, že Romain (pozn.: Romain Desgranges) nesedel ani na jednej zo stoličiek pre vedúcich pretekárov. Jakob si vtedy mal akurát sadnúť na jednu z nich. Takže to bol trhák až do konca. Cesta bola ťažká, no keď som sa pošmykol v polovici s tým, že som mal stále dosť sily, pomyslel som si, že som to istotne pokazil. Po odviazaní som sa od Urbana (pozn.: Urban Primožič) dozvedel, že to nakoniec stačilo na druhé miesto a že som titul získal. Ten pocit úľavy a šťastia, ktorý nasledoval, sa ani nedá opísať." Aké máš ďalšie plány, ako vidíš rok 2017 alebo Olympiádu? Chcem pokračovať pomaly ale isto ako doteraz a dosiahnuť tie méty, ktoré som si ešte nesplnil... Do budúcej sezóny sa chcem určite viac sústrediť na bouldering a odskúšať, čo v ňom dokážem. Takisto by som si rád našiel čas chodiť na skaly a dokončiť začaté projekty. Olympiáda je stále dosť ďaleko a ešte ani nevieme, ako to celé bude vyzerať. Formát kvalifikácie a celých pretekoch zatiaľ nie je známy. Určite by som sa na Olympiáde rád zúčastnil, ale iba vtedy, ak sa dovtedy lezenie ako olympijský šport drasticky nezmení. Bolo by pre mňa určite ťažké rozhodnúť sa, či sa chcem zúčastniť, ak by som mal začať trénovať lezenie na rýchlosť v takom formáte, ako je v súčasnosti.

Illya Bakhmet-Smolenskyi, who previously has done an 8c, has ticked off three 8b's and onsighted his first 8a last week, Pollastre de granja in Margalef. "It was very scary to clip the last bolt, I did not want to fall. The hardest part is on the first part. It is overhang climbing on small pockets but you can see the way to climb it. After the crux it is nice, vertical climbing that you cant see from the ground. It is my 5th try of trying to onsight an 8a." His mother, Ann, explains that Illya started climbing about five years ago but he has never had any trainers beside his parents, who climb in the 6th grade. Most of the times, Illya climbs outdoor as his parents normally work with IT and travel abroad. In 2014, he won Arco Rock Junior being 9 years old, and did his first 8a+. 8a encourage youngsters to focus mainly on onsights and a broad grade tick list pyramid. We will normally not publish ascents for kids mainly projecting hard redpoints.

Adam Ondra, who now has 51 000+ followers on his Instagram proudly sums up his six weeks in Yosemite. (c) Pavel Blazek "Yosemite climbing is hard. Like really hard. The Free Nose is even harder. @_linacolina_ 's (Lynn Hill) achievement is one the most radical achievements in the climbing history, in my opinion, still not fully appreciated. Hats off. The Dawn Wall is the hardest. I am proud to have done it. Possibly my proudest achievement im climbing. Nevertheless, the effort I had to make is incomparable to what @tommycaldwell and @kjorgeson had to go through, not knowing where to climb and if it is climbable. I think they can be way prouder than me for what they did. El Cap is bad ass. That is the fact. No choss."

jan kares, #17 na Svetovom pohári v lezení na obtiažnosť v 1998, je maniak do vŕtania a zhybovania. Včera prekoval hneď dva rekordy, keď spravil 555 zhybov za 30 minút a 1018 zhybov za jednu hodinu. Jeho ďalší plán je cesta na Sardíniu, aby pokračoval vo svojej vŕtacej misii so 600 ďalšími borhákmi. Od roku 2008 strávil tento 43 ročný lezec vŕtaním odhadom 150 dní a všetky náklady hradil z vlastného vrecka. Jeho snom je, aby sa táto nová oblasť, nachádzajúca sa blízko Cala Gonone, stala jednou z najlepších a najznámejších lezeckých oblastí v Európe.

Presne tak ako na Facebooku, aj na 8a-čku si môžeš vybrať, od ktorých kamarátov a z ktorých oblastí budeš dostávať upozornenia o nových prelezoch. Stačí kliknúť na Denníček tvojho kamoša a budeš automaticky vidieť, ktoré prelezy má zaznamenané ako posledné. Táto istá možnosť je aj pri sekcii oblasti, kde sa dá dokonca vybrať obtiažnosť, ktorú chceš sledovať. Na obrázku je znázornené, kde presne stačí kliknúť, aby si si mohol "Pridať k Priateľom" Adama Ondru a sledovať jeho najnovšie prelezy. Pre zaujímavosť, jeho Denníček má už viac ako 1 milión pozretí a Adamov Instagram, ktorý sa tiež oplatí pozrieť, má cez 51 000 followerov.

Na obrázku je znázornené, v ktorých mesiacoch pribudlo do 8a databázy najviac prelezov z gréckej oblasti Leonidio. Z ostatných európskych a blízkych oblastí majú podobnú koncentráciu prelezov len turecké Geyikbayiri a španielske El Chorro. Ďalšie obľúbené destinácie sú napríklad San Vito lo Capo na Sicílii, Osp/Mišja Peč v Slovinsku, Arico na Tenerife, Fenda blízko Lisabonu v Portugalsku, Mallorca a oblasti v blízko Malagy, Valencie a Barcelony v Španielsku.

Angela Eiter, najlepšia súťažná lezkyňa na obtiažnosť v histórii, ktorá vyhrala štyri Majstrovstvá sveta, má taký istý negatívny postoj k navrhovaného olympijskému formátu ako napríklad Adam Ondra alebo Chris Sharma. Foto z Paríža 2012. (c) Red Bull/S. Gruden "Hovoriac za seba, myslím si, že tento olympijský formát smeruje súťažné lezenie iným smerom, kde sa pôvodná filozofia lezenia dostáva do úzadia. Napriek tomu je možné, že mladšia generácia sa mu prispôsobí lepšie a bude pravdepodobne ťažiť z tréningu všetkých disciplín a nových sociálnych pomerov na lezeckej scéne. No, každopádne je to ťažká téma!" Zúčastnila by si sa takýchto pretekov, keby sa konali počas tvojej súťažnej kariéry? "Nie, podľa mňa tento nový formát absolútne nedáva zmysel." IFSC predostrela niekoľko návrhov, ako by mohol kombinovaný formát vyzerať, ktoré sa však stretli s kritikou skoro od všetkých lezeckých federácií. Niektoré z nich sa neformálne spojili, aby zostavili vlastný formát. Konečné rozhodnutie zo strany IFSC by malo prísť na jar budúceho roku. Viacerí top lezci takisto vyjadrili nesúhlas, no povedali, že počkajú s komentármi do konca súťažnej sezóny

Angela Eiter, the best female lead competition climber in the history who has won four world championships, is equally negative towards the suggested Olympic format as Adam Ondra and Chris Sharma. Pic from Paris 2012, (c) Red Bull/S. Gruden "Speaking for myself, I think this Olympic format develops a new direction of competition climbing, where the original philosophy of climbing moves into the background. Nevertheless, it is quite likely that the younger generation adapts better to the new format and probably benefit from training all disciplines and the social settings. Anyway a difficult topic!" So would you have gone for it during your career? No, I wouldn't have gone for it. For me this format doesn't make sense. IFSC has forwarded some suggestions for the combined format which have been questioned by almost all federations. Some of them have gone together informally to suggest a new combined format. The IFSC decision will be made next spring. In fact, there are more top athletes that are equally negative but they have said they want to wait with their comments until the competition season is over.

Currently, the 8a global news are translated into Spanish, French, Swedish and Polish by local contributors that can also publish country specific news. We are looking for more translators and local editors. Just send an email to [email protected]. The biggest country specific pages are USA, Germany, Spain, Italy, Austria, France, Switzerland and Sweden. These countries make between 800 and 3 000 sessions a day.