Eva Eskilsson z Mountain Spirit Guidesstrávila niekoľko týždňov na peloponézskom polostrove v Grécku a toto je jej report spolu s odporúčaniami. "Mojim asi najobľúbenejším miestom na celkom Peloponéze bolo Kiparissi, hlavne kvôli úžasnému prostrediu. Najkrajšie lezenie (v sektore Babala wall) je ale skôr pre tých silnejších (cesty od 7c vyššie). Nedousa a Lagada boli takisto super čo sa športového lezenia týka, hlavne preto, lebo majú viac horskú atmosféru, ktorá je kompletne odlišná od suchého a teplého podnebia pobrežia Stredozemného mora (napriek tomu, že sú od mora autom cca 30min). Každá oblasť je rozdelená na niekoľko veľkých sektorov a celkovo je v nich omnoho viac lezenia, ako som očakávala (dobré cesty od 5b až po 8b) a rada by som v každej z oblastí strávila omnoho viac času. Nedousa je svieža skalná úžina s pitnou vodou, lesíkom a krásnym miestom na kempovanie, ale takisto to nie je ďaleko autom od Kalamaty (keďže hotel by mohol byť v tomto ročnom období dobrým a pohodlným riešením). Lagada je otvorenejšia a vyššie položená, najbližšie väčšie mesto je Sparta a je obľúbenou oblasťou gréckych lezcov. Napriek tomu sme na žiadnych nenarazili a aj cesty sú stále neošmýkané a relatívne bez magnézia (aspoň v novembri tomu tak bolo). Vo Varasove sme vyliezli jednu z dlhších ciest no vrchol Varasovy (hora vysoká 900m) a bolo to celkom dobrodružstvo. Lezenie v stene je bohužiaľ narušené asi 300 metrami popoliezania po polici v jednoduchom teréne, no aj tak stena ponúka celkovo 600m lezenia a úžasnú pohodu nad morom." Aris from Kalymnos plánuje na začiatku roka 2017 vydať sprievodcu "Best of Greece" - To najlepšie z Grécka.

V roku 2008 vyhral Jorg Verhoeven Svetový pohár v lezení na obtiažnosť a tento rok sa opäť postavil na pódium Svetového pohára v boulderingu (foto: (c) Heiko Wilhelm). Okrem toho spravil prvé opakovanie 25-dĺžkovej cesty Dihedral 8b+ v Yosemitoch (foto: (c) Jorg Verhoeven). Skús vysvetliť akými smermi sa tvoje lezenie uberalo za posledné roky a prečo tomu tak bolo? "Vždy ma to ťahalo k rôznym typom lezenia. Už počas prvých rokov, kedy som súťažil vo Svetovom pohári som sa občas vyskytol v horách alebo liezol viacdĺžkové cesty. Počas viacerých rokov som sa pomaly presúval od tréningu - športového lezenia/boulderingu - súťaží k dobrodružnejším veciam ako alpské hrebene, viacdĺžkové lezenie v Alpách a v zahraničí, tradičné lezenie po vlastnom atď." Aké máš plány na rok 2017 a čo hovoríš na Olympiádu? "V 2017 sa chystám na viaceré dobrodružné výjazdy - za tradičným lezením do Anglicka, viacdĺžkami do Maroka a možno aj na krátky výjazd do Yosemitov. Pravdepodobne sa zúčastním aj nejakých bouldrových pretekov, ale bude ich možno okolo 5 za celý rok. Olympiáda je ešte celkom ďaleko a popravde, ja už budem príliš starý, aby som sa Hier zúčastnil. Dovtedy pravdepodobne ukončím svoju pretekársku kariéru (bolo by načase, po nejakých dvadsiatich rokoch) a pravdepodobne budem visieť v nejakej stene niekde v Arktíde." Ako myslíš, že sa lezecká scéna zmení za 10 rokov a kde vidíš samého seba v roku 2026? "Pravdepodobne uvidíme väčší odstup medzi súťažnou a outdoorovou scénou. Aby si ostal na špičke v jednej disciplíne, budeš sa musieť špecializovať. Samozrejme vždy budú lezci, ktorí sa špecializovať nebudú, tí však nebudú posúvať hranice lezenia. Už teraz v podstate neexistuje lezec, ktorý by mohol posúvať limity vo viac ako 1-2 disciplínach. Adam je jedným z najlepších vo viacerých odvetviach (čo neznamená, že posúva hranice), ale iba vtedy, keď sa na jednu konkrétny typ lezenia zameria na nejaký čas. Myslím, že je dôležité uvedomiť sa, že športovci bez špecializácie sa väčšinou nesústredia na to byť 'najlepší z najlepších'. Teraz môžem hovoriť len za seba, no ja som sa vždy sústredil na osobné ciele, ktoré majú málo spoločné so skutočným levelom svetového lezenie a jeho maximom. Napríklad, môj osobný cieľ je 9b, no ak by som chcel posúvať hranice, musel by som preliezť 9c./

Keďže Kombinované Olympíjske preteky sa budú konať počas troch dní bolo by najlepšie vybrať účastníkov do Tokya na základe kvalifikačných kôl, ktoré by boli organizované v takom istom formáte. Na druhú stranu by bolo pre organizátorov Svetového pohára prakticky nemožné zorganizovať niekoľko takýchto trojdňových pretekov v jednom roku. Svetové a Kontinentálne majstrovstvá sa tomuto konceptu približujú asi najviac, no aj napriek tomu sa na nich zúčastňujú stovky pretekárov, ktorí súťažia v kvalifikácii, semifinále a finálne, kdežto na olympijských pretekoch uvidíme len 20 mužov + 20 žien. Takisto by bolo pre súťažiacich aj pre IFSC dôležité zorganizovať pred-olympijskú "skúšku", kde by sa zároveň mohol konať konečný výber 20+20 pretekárov, ktorí by sa zúčastnili pretekov v Tokyu. Takéto preteky by sa mohli konať na začiatku roka 2020 priamo v Tokyu ako Kombinovaný Svetový pohár, kde by sa mohlo zúčastniť 50 mužov a 50 žien. Je tu aj možnosť, že by tieto preteky rozhodovali len o 6 + 6 najlepších, ktorí nemali šancu kvalifikovať sa na Olympiádu v počas roka 2019. 8 + 8 pretekárov by sa mohlo kvalifikovať už v 2019 na Kontinentálnych majstrovstvách, pričom Európa a Ázia by mohli dostať extra miesta pre viac pretekárov. Zvyšných 6 + 6 by sa kvalifikovalo na základe Kombinovaného rebríčka, ktorý už v súčasnosti vedie IFSC. Celkovo by to znamenalo, že sa na Olympiádu kvalifikuje 6 + 6 najlepších spomedzi 50 + 50 súťažiacich v pred-olympijských pretekoch na začiatku roka 2020, 8 + 8 pretekárov z Kontinentálnych majstrovstiev a zvyšok budú najvyššie umiestnení pretekári v Kombinovanom rebríčku v 2019. Ďalšia možnosť organizovania kvalifikačných pretekov pre Olympiádu by bola garantovať miesta trom víťazom Majstrovstiev sveta v 2018.

V súčasnosti sa v databáze 8a nachádza cez 4.1 milióna prelezov označených hviezdičkou ako pekné či hodnotné. Práve tieto prelezy môžu napomôcť pri hľadaní najkrajších ciest a bouldrov v danej oblasti alebo dokonca na celom svete skrze Inventár. Existujú tri spôbosy používania Inventára: 1. Priamo na stránke - cez odkaz na hornej lište a následne vyhľadávanie oblastí. Potom už stačí len vybrať obtiažnosť a uložiť či vytlačiť Inventár. 2. Cez našu mobilnú stránku beta.8a.nu - možnosť zvoliť najbližšie oblasti alebo vyhľadať konkrétny rozsah obtiažností pre špecifickú oblasť či sektor (napr. od 6c po 7a na Slovensku, oblasť Súľov, sektor Tabuľa). 3. Cez našu 8a.nu aplikáciu - Inventár sa dá jednoducho stiahnuť.

Many federations, coaches and top climbers have forwarded different Combined Olympic format suggestions to IFSC, or are about to do it. Some suggestions are just impossible as IFSC has made some promises to IOC; One set of medals, no new disciplines, the best climbers must take part, 20 + 20 climbers, Lead/Boulder/Speed, easy to understand, podium ranked in the final. Here is an easy format schedule to be carried out over three days using the existing IFSC formats. How to qualify in three steps will be presented later. Day 1. Qualification Lead + Qualification Speed Day 2. Qualification Boulder: Calculate Combined Top-8 ranking Day 2. Final Boulder Day 3. Final Speed + Final Lead: Calculate Combined Top-4 ranking Day 3. Duel Semi & Final on a 10 meter long 8a route.

Viaceré lezecké federácie, tréneri a top lezci podali alebo sa chystajú podať na IFSC svoje návrhy, ako by mal vyzerať Kombinovaný Olympijský formát. Niektoré z týchto návrhov sa však nebudú dať uskutočniť, keďže IFSC už má isté záväzky voči Medzinárodného olympijskému výboru (MOV). Sú to napríklad: Jeden set medailí, žiadne nové disciplíny, zúčastniť sa môžu len tí najlepší lezci, účasť 20 mužov a 20 žien, Obtiažnosť/Boulder/Rýchlosť, formátu bude jednoduché porozumieť a víťazi budú vyhlásení a zoradení ako pri všetkých ostatných športoch na pódiu. Tu je návrh na zorganizovanie pretekov počas troch dní, ktoré sú na ne vyčlenené, zahŕňajúci už existujúce závodné formáty IFSC. Téma ako sa kvalifikovať počas troch krokov bude rozdiskutovaná v neskoršom príspevku. Deň 1: Kvalifikácia Obtiažnosť + Kvalifikácia Rýchlosť Deň 2: Kvalifikácia Boulder: Zoradenie Top-8 pretekárov v Kombinovanom formáte Deň 2: Finále Boulder Deň 3: Finále Rýchlosť + Finále Obtiažnosť Zoradenie Top-4 pretekárov v Kombinovanom formáte Deň 3. Semifinále & Finále v štýle Duel na 10 metrov dlhej 8a ceste

There are 4.1 million routes in the 8a database and all of them have been added using one of the following options. 1. Click "Add" up to the left and write free text including all details. 2. Click "Add via mobile" with less details. 3. In the search column to the right, start writing the crag name and find your route in the Ticklist. If you have done a popular climb at a popular crag, the fastest way is the option three. If you put up something new or climb unpopular climbs, then the option 1 is the fastest. Later there will also be an option to add routes using option 3 in the mobile responsive site.

One of the biggest changes in the climbing community in the last years is the increased focus on performance training. Adam Ondra started it some years ago and now even Chris Sharma follows the trend. You can read about training and the shortcuts to achieving higher level everywhere. Letting mobile clock structure how much time to climb and rest is the new thing sometimes even for the kids. With this trend for getting stronger it is important to state that Adam Ondra and Chris Sharma did get their best based just on the Lifestyle climbing approach. Now they are successfully adding some Performance Training into their climbing lifestyle. If you instead start with the performance training approach, you may risk injuries and motivation problems when your performance level stops increasing. The easiest way to stay away from these problems is just to start climbing for several years like Ondra and Sharma did and then, when you reach a plateau, you can go for some performance training short cuts. Alternatively, you can continue just "lifestyling" like Graham, Woods and Hukkataival and still continue to progress.

Domen Škofic, #2 in the 8a ranking game, has had a slow but steady progress in World Cup rankings, just as he wanted. Suddenly in 2016, the Slovenian 22-year-old won three out of the first four events. (c) Stanko Gruden (Interview with his fiancee Janja Garnbret is coming up). How can you explain the great development in 2016? I seriously have no idea how that happened. I had a lot of trouble with the pain in my lower back at the start of the year and had to avoid certain moves as it was to painful. I also decided to skip bouldering because of it. I was rarely happy with my training, as it was always a half of what I wanted to do. With special exercises and treatments with physio therapist, I was able to recover in time, but I was still seriously doubting my shape before the season kicked off. Somehow I was able to relax and didn't even care about my goals anymore. I came to Chamonix without any expectations, just super thrilled that competitions finally started. I knew that I'll have to fight and risk it all, to make a good result. It was just the opposite situation compared to last year, when I was feeling in the best shape of my life and full of expectations, taking podiums for granted. I then finished 9th on the first two comps and this year I won 3 out of 4. So I guess that played the biggest role, being free of self-made pressure and just enjoy the competition scene no matter what happens. After all this success I couldn't control my expectations anymore and deep down I wanted nothing less than a podium in Paris. Finishing 4th again after Gijon two years ago was a heartbreaker. I admit I lost some motivation and at the same time I didn't want to mess up the overall. The last two comps were mentally the hardest for me. Defending is way harder, than attacking. Luckily, I managed to keep it together to the very end and pulled off something I would call crazy dreams just two years ago. What was the feeling and nervousness about starting the final in front of your home crowd? I have to admit that this was my mentally hardest competition ever. The hardest part was definitely just before semis, where I had to perform perfect to make it to finals. Luckly, I didn't know I had to actually top the route. It got a lot easier, when I knew I got in the finals, but still, it wasn't over yet. When I watched the replay of the stream commentator said, I surely knew I already won the overall before my final climb, but I didn't. I heard Jakob finished fast, but so did all before him. I only saw that Romain wasn't sitting in one of the leader chairs. Jakob was still to sit down on some of them. So it was a nerve wrecking battle to the very end. The route was tough, but when I slipped off in the middle of the route, still with lots of gas in the tank, I thought I surely failed. I got to know that it was enough for second place and that I got the overall from Urban only after I tied off the rope. I can't describe the feeling of the relief and happiness afterwards. What is the next plan, 2017 aim and what about the Olympics? I want to continue with my slow and steady progress and achieve what I still haven't... I'm definitely giving most of my focus on bouldering next season and try myself there to. I would definitely like to find some time for outdoors and finish the unfinished business. The Olympics are still far and we still don't know how they're going to be. The format and how to qualify is still not known. I would definitely like to compete there one day, but only if climbing doesn't change drastically in the process of becoming an Olympic sport. I would seriously have a hard time to decide whether to go or not, if I had to start training speed as we know it today.

Domen Škofic, #2 v rebríčku 8a, mal pomalý, no zato vyrovnaný vzostup v hodnoteniach Svetového pohára, presne tak, ako to plánoval. V 2016 sa však karta obrátila, keď vyhral tri z prvých štyroch kôl Sveťáku. (c) Stanko Gruden (interview s jeho priateľkou Janjou Garnbret bude nasledovať onedlho). Ako si vysvetľuješ taký parádny vývin udalostí v roku 2016? "Fakt nemám poňatia, ako sa to stalo. Na začiatku roka som mal kopu problémov s bolesťou v dolnej časti chrbta a musel som sa istým pohybom vyhýbať, aby som si nespôsoboval zbytočnú bolesť. Kvôli tomu som sa rozhodol úplne vynechať bouldering. Zriedkakedy som bol so svojím tréningom spokojný, keďže som robil tak polovicu z toho, čo by som naozaj chcel robiť. Našťastie som sa stihol včas uzdraviť vďaka liečbe a cvičeniam s fyzioterapeutom, no aj tak som mal pred začatím sezóny vážne obavy ohľadom mojej formy. Nejako som sa však dokázal uvoľniť a vlastne mi ani tak nezáležalo na mojich cieľoch. Do Chamonix som prišiel bez akýchkoľvek očakávaní, jednoducho som bol rád, že konečne začala pretekárska sezóna. Vedel som, že ak chcem dosiahnuť dobrý výsledok, budem musieť zabojovať a risknúť všetko. Bol to presný opak minulej sezóny, kedy som sa cítil v najlepšej životnej forme a plný očakávaní, a bral som pódiové umiestnenia ako samozrejmú vec. Vtedy som v prvých dvoch súťažiach skončil deviaty a tento rok som vyhral tri zo štyroch. Myslím, že práve to bol ten hlavný dôvod - oslobodil som sa od tlaku, ktorý som si sám vytváral a jednoducho som si užíval pretekanie bez ohľadu na to, ako to dopadne. Po takýchto úspechoch som však moje očakávania už nevedel ďalej držať na uzde a na Majstrovstvách sveta v Paríži som neočakával nič menej ako pódiový výsledok. Skončiť znovu štvrtý pred Gautierom (pozn.: Gautier Supper) tak ako pred dvoma rokmi bolo pre mňa celkom zdrvujúce. Musím priznať, že som stratil motiváciu, no na druhú stranu som si nechcel pokaziť celkový výsledok v Svetovom pohári. Posledné dve kolá boli pre mňa najťažšie po psychickej stránke. Obraňovať si pozíciu je omnoho ťažšie ako atakovať výsledky. Našťastie som však bol schopný si náskok udržať a splnil som si tak niečo, čo by som ešte pred dvomi rokmi nazval šialeným snom." Aký to bol pocit nastúpiť do posledného finále sezóny pred tvojim domácim publikom v Kranji? Musím priznať, že z psychického hľadiska to boli zatiaľ moje najťažšie preteky. Úplne najťažšie to bolo pred semifinále, kedy som vedel, že musím zaliezť bezchybne, aby som si zaistil postup do finále. Našťastie som nevedel, že cestu musím vlastne topnúť, aby sa tak stalo. Bolo to jednoduchšie, keď som vedel, že som sa do finále dostal, no stále nebolo po všetkom. Keď som si pozeral záznam z finále, komentátor tam povedal, že som už pred nástupom na stenu určite vedel, že som získal celkový titul, no nebolo tomu tak. Počul som, že Jakob skončil rýchlo, no takisto aj lezci pred ním. Videl som len, že Romain (pozn.: Romain Desgranges) nesedel ani na jednej zo stoličiek pre vedúcich pretekárov. Jakob si vtedy mal akurát sadnúť na jednu z nich. Takže to bol trhák až do konca. Cesta bola ťažká, no keď som sa pošmykol v polovici s tým, že som mal stále dosť sily, pomyslel som si, že som to istotne pokazil. Po odviazaní som sa od Urbana (pozn.: Urban Primožič) dozvedel, že to nakoniec stačilo na druhé miesto a že som titul získal. Ten pocit úľavy a šťastia, ktorý nasledoval, sa ani nedá opísať." Aké máš ďalšie plány, ako vidíš rok 2017 alebo Olympiádu? Chcem pokračovať pomaly ale isto ako doteraz a dosiahnuť tie méty, ktoré som si ešte nesplnil... Do budúcej sezóny sa chcem určite viac sústrediť na bouldering a odskúšať, čo v ňom dokážem. Takisto by som si rád našiel čas chodiť na skaly a dokončiť začaté projekty. Olympiáda je stále dosť ďaleko a ešte ani nevieme, ako to celé bude vyzerať. Formát kvalifikácie a celých pretekoch zatiaľ nie je známy. Určite by som sa na Olympiáde rád zúčastnil, ale iba vtedy, ak sa dovtedy lezenie ako olympijský šport drasticky nezmení. Bolo by pre mňa určite ťažké rozhodnúť sa, či sa chcem zúčastniť, ak by som mal začať trénovať lezenie na rýchlosť v takom formáte, ako je v súčasnosti.