Ďalšie argumenty pre rozmanitejšie cesty na rýchlosť

Keďže na olympijských hrách v Tokyu 2020 budú pretakári súťažiť v kombinovanom formáte, lezenie na rýchlosť bude zahrnuté aj v juniorských šampionátoch. Dilemou ale zostáva, či by mali trinásťročné dievčatá a chlapci súťažiť v takej istej ceste ako profesionáli. Obtiažnosť 6b+, ktorá je momentálne nastavená pre dospelácke kategórie, bude určite ťažšia pre, povedzme, 140 cm vysoké dievča. Na posledných majstrovstvách sveta juniorov sa však ukázalo, že aj mladšie dievčatá vedia cestu vyliezť pomerne rýchlo. Podľa pravidiel musí pretekár cestu preliezť pod 12.28 sekúnd aby sa dostal do finále, čo je v porovnaní s mužskou dospelou kategóriou skoro dvojnásobok. Na druhú stranu, počas majstrovstiev v regióne Oceánie bol víťazný čas v ceste na rýchlosť 55 sekúnd. Predstavme si potom, koľko 13-ročných lezcov a lezkýň nebude schopných v nadchádzajúcich majstrovstvách dosiahnuť čas pod jednu minútu. alebo cestu vôbec vyliezť. Sú aj názory, že by sa cesta na rýchlosť mala líšiť v závislosti od veku, výšky či dosiahnutého levelu, no takáto zmena by nebola fér voči tým najlepším mládežníkom, ktorí by tak museli optimalizovať svoj tréning na rôzne cesty. Jednoduchým riešením je upustiť od formátu s konkrétnou cestou a radšej postaviť novú pre každé preteky, tak ako sa to deje pri lezení na obtiažnosť. V praxi by to znamenalo, že by obtiažnosť cesty mohla pokojne byť v rozmedzí od 5a do 7a, čo by primälo pretekárov zamerať sa skôr na rýchlosť lezenia ako na špecifickú sériu pohybov potrebnú na prelezenie olympijskej cesty.