Cesty na rýchlosť sa musia líšiť!

Eddie Fowke vyjadril svoj názor ohľadom zmeny formátu lezenia na rýchlosť a hlavný editor 8a Jens Larssen s ním súhlasí. Jedným dychom však dodáva, že kľúčovým bodom pre Olympiádu v Tokyu v 2020 je povolenie rozmanitých ciest na rýchlosť. Dokonca ja držiteľ svetového rekordu Danyl Boldryev súhlasí, že jedna fixná cesta sa stáva nudnou a faktom je, že na viacerých kolách Svetového pohára a dokonca aj na Majstrovstvách sveta v roku 2016 nebolo možné zlepšiť svetový rekord, keďže steny, a ktorých sa liezlo nemali potrebnú certifikáciu. Najzávažnejším dôvodom, prečo by IFSC malo povoliť vraiblilitu ciest na rýchlosť je, že len zopár lezeckých hál na svete má stenu na rýchlolezeniu oficiálne schválenú od IFSC. Inými slovami, väčšina lezcov by musela cestovať niekoľko hodín autom či dokonca lietadlom, ak by chceli trénovať na stene, ktorá má špecifický sklon a presne umiestnené chyty tak, ako to vyžaduje IFSC. (pozn.: Napr. Hona Kříž, český reprezentant v lezení na rýchlosť, na takúto stenu cestoval na K2 do Bratislavy.) Z dlohodobého hľadiska je nudné trénovať na tej istej stene s tými istými chytmi donekonečna. Podať dobrý výkon pri takýchto špecifických podmienkach by bolo relatívne ťažké pre tých, ktorí sa tomu špeciálne nevenujú, kdežto pri rozmanitých cestách by aj najlepší lezci na obtiažnosť či v boulderingu mohli mať na Olympiáde šancu proti špecialistom na rýchlosť. Ak sa ale IFSC rozhodne ponechať doterajší formát, potom títo lezci nebudú mať veľkú šancu. Viacerí lezci sa vyjadrili, že kvôli tomuto formátu zvažujú svoju neučasť na olympijských hrách 2020. Bez hviezd svetového lezenia by tak hry nemuseli byť veľkým lákadlom a je možné, že by ich ďalšie zaradenie do olympijského programu v roku 2024 bolo ohrozené. Autor: Jens Larssen